Ako kvapka dažďa

Ako kvapka dažďa na zem slza padá, utrápené telo, človek, na zem tíško sadá.

Nastal niekde skrat a v systéme vada, tá, ktorú miloval ho prestala mať rada.

Prestal vnímať realitu, prestal vnímať svet, láska, ktorú dával, sa nevrátila späť.

Každým dňom vedne ako odtrhnutý kvet, utápa sa v slzách, cesty odtiaľ niet.

Iba tá žiletka ostala jeho priateľom, urobiť to?  Neurobiť? Prečo nastal tento zlom?

Všetky krásne spomienky už zostanú iba snom, všetky tie pocity navždy ostanú v ňom.

Autor: Tomáš Rehák