So zlým pocitom

Na začiatku som vždy so zlým pocitom chodila spať,

s pocitom, že ma na svete nikto nemá rád.

Myslela som si, že moja nádej je biedna,

až keď som jedného dňa neuvidela teba.

Keď som ťa uvidela po 1-krát,

hneď sa mi zvýšil krvný tlak.

Keď si sa na mňa usmial,

tlak mi nebezpečne stúpal.

Myslela som si kedy zistíš,

že po tebe túžim,

že celé večery za tebou smútim?

Chodila som s nádejou spať,

s nádejou že ma máš rád.

Zahorela som k tebe horúcou láskou,

no ty si chodil za inou kráskou.

Keď som ťa s ňou po 1-krát uvidela,

v mojom srdci ostrá bolesť sa prebudila.

S plačom som večer zaspávala,

keď som sa zabudila,

zlomené srdce som mala.

Dať som sa chcela na večný spánok,

nikoho nevídať a necítiť ranný vánok.

Viem, na také reči som ešte mladá,

no ja som ťa skutočne mala rada.

Teraz viem, že to bola chyba,

lebo mi kúskom srdca chýba.

Viem, znie to naivne, priam smiešne,

veď čo môžem ja o tom vedied ešte?

Ja som nechcela byť veľká,

veď som malá, ja som len chcela,

aby ma tvoja ruka na srdiečku hriala.

Už nikdy k tebe nechcem zahorieť láskou,

choď preč, choď si za svojou kráskou.

Stále čakám chlapca, čo zahorí láskou ku mne,

skôr ako ten život zo mňa opadne.

Bože, prečo ma nikto nemôže ľúbiť,

veď to môžu len skúsiť.

Zasa chodievam so zlým pocitom spať,

s pocitom, že ma na svete nikto nemá rád.