Dežo raz nešťastnou náhodou rozbil v kostole sošku svätého Antoníčka. Pán farár sa nahneval a za trest mu prikázal, že na každej omši bude musieť nahradiť sošku a to tak, že sa musí zahaliť do plachty, aby ho babky nespoznali. Dežo súhlasil a v nedeľu pred omšou sa zahalil do bieleho rúcha aby ho nebolo poznať. Pod nohami mal misku do ktorej hádzali drobné mince. Jedna babka sa išla k soche Antoníčka pomodliť, hodila do misky drobné a zašepkala:
– Svätý Antoníček oroduj za nás.
Dežo spod plachty zakričal:
– Za dve za tri korunky vyseriem sa na vás.
loading...